Osobný rozvoj

Človek celý život niekam smeruje, má svoje ciele a túžby, ktoré neustále mení a mnohokrát ani netuší, že tieto túžby vychádzajú z jeho Duše. My si ich však zamieňame s materiálnymi túžbami, nevediac o dvojitej podstate človeka, ktorý má nielen telesnú schránku, ale aj duchovnú. A práve naša Duša má len jeden vektor a tým je  duchovná cesta. Keď to človek cíti, tak hľadá a kto hľadá, ten nájde – odpovede na otázky, ktoré ho nasmerujú správnym smerom.

Naše hľadanie bolo odmenené a zdroj Znalostí sme našli v knihách AnastasieNovych. Všetky nájdete nielen v kníhkupectvách, ale aj zdarma na stiahnutie na stránkach MSH AllatRA. A nielen to, nájdete tu i ďalšie informácie, články a všetky zaujímavé rozhovory a relácie s Igorom MichajlovičomDanilovom a prizvanými odborníkmi.

Uvádzame jeden z jeho citátov: „Keď si uvedomíte rozdiel medzi nádobou a jej obsahom, potom získateskutočné znalosti.“ I.M. Danilov

Pre čo najlepšie porozumenie Znalostí je dobré čítať knihy v poradí: Sensei zo Šambaly I-IV, Ezoosmóza, Vtáci a kameň, Križovatka a nakoniec AllatRa, keďže v AllatRe sú odvolávky na predchádzajúce knihy. Takto sa môžeme stať nielen tými, ktorí tieto informácie prijímajú a osobne pracujú na sebe, ale aj tými, ktorí tieto informácie a Znalosti posúvajú a šíria ďalej…

Duchovná praktika Lotosový kvet

Táto duchovná praktika sa nazýva Lotosový kvet. Podstata tohto cvičenia je nasledujúca.

„Človek si predstaví, že do svojho vnútra, do oblasti slnečnej pletene zasadí semienko lotosu. Toto malé semienko v ňom začne klíčiť vďaka sile Lásky, ktorú si vytvoril pomocou pozitívnych myšlienok. Tím, že človek neustále kontroluje rast kvetiny, sa umelo zbavuje negatívnych myšlienok, ktoré sa mu neustále preháňajú hlavou.“

 „Chcete povedať, že stále myslíme na niečo zlé?“„ Samozrejme“, odpovedal Sensei. „Skúste starostlivo sledovať svoje myšlienky. Ľudia venujú veľa času predstavám rôznych konfliktných situácií, negatívnym spomienkam z minulosti, myslia na to, ako sa s niekým dostali do sporu, ako niekoho sklamali alebo oklamali, premýšľajú nad svojimi chorobami alebo materiálnymi problémami a tak ďalej.

Tým si teda neustále udržujú negatívny spôsob myslenia. A práve týmto cvičením sa človek zámerne svojou vnútornou kontrolou zbavuje všetkých týchto negatívnych myšlienok. Čím častejšie udrží pozitívny spôsob myslenia, tým rýchlejšie v ňom toto semienko Lásky vyrastá. Najprv si človek predstavuje ako semienko klíči, objavuje sa maličká stonka. Rastie ďalej, na stonke sa rodia listy, potom malý púčik kvetu. A nakoniec, keď sa mu dostáva stále viac a viac sily Lásky, púčik rozkvitne v prekrásny lotos. Na začiatku má lotos zlatistú farbu a ako postupne rastie, mení sa na oslnivo biely.“

 „A ako dlho trvá, než vyrastie?“ spýtala som sa.

„Vlastne záleží na vás. Niektorí ľudia potrebujú roky, iní len niekoľko mesiacov, ďalší niekoľko dní alebo dokonca pár okamihov. Záleží na tom, ako veľmi si človek praje a ako sa snaží. Je potrebné túto kvetinu nielen pestovať, ale stále ju živiť silou svojej Lásky, aby nezvädla a nezahynula. Toto vedomie neustálej starostlivosti o kvetinu udržuje človek na úrovni podvedomia alebo konkrétnejšie na úrovni kontrolovaného vzdialeného vedomia. Čím viac Lásky dáva človek tejto kvetine, v duchu ju rozmaznáva, stará sa o ňu, chráni ju pred negatívnym vplyvom okolia, tým viac kvetina rastie. Táto kvetina sa živí energiou Lásky, zdôrazňujem, vnútornou energiou Lásky. A čím viac Lásky cítite voči celému svetu, ku všetkým ľuďom a k svojmu okoliu, tým väčší kvet vyrastie.

A keď sa začnete hnevať, potom kvetina slabne. Keď stratíte kontrolu nad svojím hnevom, potom kvetina zvädne a ochorie. Potom musíte vynaložiť všetko úsilie, aby sa uzdravila. To je svojím spôsobom určitý druh kontroly. Keď táto kvetina rozkvitá a kvet sa začne zväčšovať, začne vydávať vibrácie namiesto vône, takzvané gravitóny alebo leptóny, hovorte im ako chcete, to je energia Lásky. Človek cíti chvenie okvetných lístkov, od ktorých vibruje celé jeho telo, celý priestor okolo neho a tým vyžaruje do sveta Lásku a Harmóniu.″

 „A môžeme to pocítiť nejako fyzicky?“

„Áno. Prejavuje sa to pálením v oblasti slnečnej pletene, teplom, rozlievajúcim sa po celom tele. Tieto pocity vznikajú v mieste, kde je, ako hovoria legendy, ukrytá naša duša. Odtiaľ začína byť cítiť teplo. Hlavný zmysel spočíva v tom, že ak už ste kdekoľvek, s kýmkoľvek, nezáleží na tom, čo robíte alebo si myslíte, mali by ste vždy toto teplo cítiť, teplo, ktoré zahrieva nielen vaše telo, ale aj vašu dušu. Táto vnútorná koncentrácia Lásky sa nachádza v samotnom kvete. Nakoniec, čím viac sa človek o kvet stará, zvelebujetúto Lásku, tým viac pociťuje, že sa kvetina rozrastá a tesne obopína jeho telo okvetnými lístkami. Človek sa potom ocitne uprostred obrovského lotosu. A tu nastáva veľmi dôležitý moment. Keď človek dosiahne to, že ho lotosové lístky obklopujú zo všetkých strán, cíti dve kvetiny. Jednu vo vnútri seba, ktorá sa nachádza pod srdcom a stále ho zahrieva vnútorným pocitom Lásky. A druhú, väčšiu, akoby astrálnu škrupinku tohto kvetu, ktorá ho obklopuje a vyžaruje na jednej strane vibrácie Lásky k celému svetu a na druhej strane chráni pred negatívnymi vplyvmiokolia. To vyvoláva zákon príčiny – následku. Keď to poviem jazykom fyziky, dochádza k vibračnému spojeniu. Jednoducho povedané, človek vyžaruje energiu dobra, ktorú veľakrát zosilňuje prostredníctvom duše, a tým vytvára blahodarné vlnové pole. Toto silové pole, ktoré človek neustále cíti a udržuje ho silou svojej Lásky, pôsobí pozitívne nielen na človeka samotného, ale i na okolitý svet.

Čo docielime každodenným cvičením? Po prvé, človek má vždy pod kontrolou svoje myšlienky, naučí sa sústrediť len na pozitívne veci, čo automaticky znamená, že nikomu nemôže priať nič zlé a ani nikomu ubližovať. Veď toto cvičenie prebieha neustále, každý deň a každú sekundu. A je to na celý život. Je to neobvyklý spôsob ako sa zbaviť zlých myšlienok, s ktorými sa nedá bojovať silou. Lásku si človek nemôže vynútiť, preto sa musíme naučiť rozptyľovať. Príde zlá myšlienka, človek sa sústredí na svoju kvetinu, začne jej dávať svoju Lásku a vedome tak zabudne na všetko zlé. Alebo sústredí svoju pozornosť na niečo pozitívne. Ale kvetinu cíti neustále: keď sa ukladá k spánku, keď sa prebúdza, v noci, cez deň, nech už sa zaoberá čímkoľvek – či študuje, pracuje, športuje atď. Človek cíti ako v jeho vnútri planie Láska, ako sa prúdy tejto Lásky chvejú v jeho hrudi a rozlievajú sa po celom tele. Ako ho táto kvetinka začína hriať zvnútra zvláštnym teplom, teplom božej Lásky. A čím viac Lásky jej dáva, tým väčšia Láska sa v ňom rodí. Neustále vyžarovanie tejto Lásky vedie človeka k tomu, že i ostatných  ľudí začína vnímať s Láskou. Takžepo druhé, a to je veľmi dôležité –človek sa naladí na frekvenciu dobra. A dobro znamená úspech, šťastie, zdravie. To je všetko! Človek má dobrú náladu, čo má priaznivý vplyv na jeho psychiku. Práve centrálny nervový systém je kľúčovým regulátorom životne dôležitých funkcií organizmu. Preto táto duchovná praktika zlepšuje predovšetkým váš zdravotný stav. Okrem toho sa človeku začína dariť v živote, pretože sa vie zmieriť a vysporiadať so všetkým, čo prichádza. Nikto sa s ním nechce hádať a všade je vítaný. Nikdy nemáva žiadne veľké problémy. Prečo? Pretože aj keď v jeho živote dochádza k rôznym udalostiam, veď život je život, vníma tieto udalosti úplne inak ako obyčajní ľudia. Pretože sa v ňom prebúdza nový pohľad na život, ktorý mu pomáha urobiť prijateľné rozhodnutia v danej situácii. V tomto človeku sa prebúdza Múdrosť života…

A po tretie, čo je najdôležitejšie – v človeku sa prebúdza duša, on sám sa cíti ako Človek, ktorý začína chápať, kto je Boh, že Boh je všadeprítomná entita a nie fantázia niekoľkých bláznov. Začína v sebe cítiť božiu prítomnosťa násobí túto silu svojimi pozitívnymi myšlienkami a pocitmi. Už sa nikdy na tomto svete necíti osamelo, pretože Boh je s ním a je v ňom, cíti jeho skutočnú prítomnosť. Hovorí sa: Kto prebýva v Láske, prebýva v Bohu a Boh v ňom, pretože Boh je Láska sama. A tiež je veľmi dôležité, že človek začne cítiť auru kvetiny, ktorá sa nachádza v jeho vnútri a okolo neho.″

„A akým spôsobom môžeme cítiť auru okolo tela?“

„S odstupom času môžete vidieť túto vibráciu v podobe slabého svetelného žiarenia. Vzduch okolo sa zdá byť akoby ľahší a priezračnejší a okolitý svet má pre vaše oči intenzívnejšie farebné tóny. Ale najviac fascinujúce je to, že aj ostatní ľudia si u vás začnú všímať tieto zmeny. Existuje taký ľudský výraz „človek žiari“, „človek svieti“. Toto je vlastne žiarenie vlnového poľa, ktoré vytvára Láska samotného človeka. Ľudia okolo tiež začínajú cítiť tieto vibrácie. Je im príjemné byť tomuto človeku nablízku, rovnako začínajú cítiť radosť a vnútorné vzrušenie. Mnoho ľudí sa uzdravuje, iní sa v jeho prítomnosti cítia lepšie, aj keď súakokoľvek chorí. Každého tento človek priťahuje a chce mu otvoriť svoje srdce a dušu. To znamená, že ľudia vnímajú Lásku. Je to otvorená brána Srdca na ceste k Bohu. Práve o tom hovorili všetci tí veľkí a toto mal na mysli aj Ježiš, keď povedal: „Otvor svoje srdce Bohu.“ Duchovné cvičenie Lotosový kvet sa používa odnepamäti. Od dávnych dôb sa verilo, že z lotosu sa rodia bohovia, že Boh sa prebúdza v lotose. A to v tom zmysle, že božská podstata – duša – sa prebúdza v kvete lotosu, v Harmónii a Láske vo vnútri vás. Veď človek sa neustále stará o svoju kvetinu, neustále kontroluje svoje myšlienky a pocity tak, aby lotosový kvet nezvädol.“

„Takže tam naozaj vyrastie skutočná kvetina?“ spýtal sa prekvapene Slávko.

„Nie, kvetina v materiálnej podobe tam samozrejme nie je. Je to svojím spôsobom iba fantázia. Tento proces môžeme popísať ako prebudenie božskej Lásky, dosiahnutie osvietenia mysle, plné spojenie s Bohom – „mókša“, „dao“, „šintó“. Hovorte tomu ako chcete. Ale všetko sú to len slová a náboženstvá. V skutočnosti to znamená, že vďaka svojim pozitívnym myšlienkam a pocitu Lásky vytvoríte určité silové pole, ktoré na jednej strane pôsobí na okolitý svet a na druhej strane zmení frekvenciu vnútorného vnímania samotného človeka.″

„A čo duša?“ – spýtala som sa.

„Duša – to si skutočná ty, dalo by sa povedať zvláštny generátor večnej božskej sily, ktorý je ale treba aktivovať prostredníctvom neustálych myšlienok na Lásku… Nabudúce vám poviem o duši a  jej poslaní viac.“

Viac nájdete na www. Allatra.sk

HLBOKÉ VNÚTORNÉ POCITY – ZÁKLAD DUCHOVNÝCH PRAKTÍK

Keď je človek na duchovnej vlne, venuje sa práci na sebe, duchovným praktikám, nachádza sa v rozšírenom stave vedomia. Počas meditácie cíti, že jeho vedomie akoby vystupovalo za zvyčajné hranice chápania sveta. A čo je najdôležitejšie, človek zažíva pocity radosti, šťastia, ktoré vychádza z Duše smerom von, teda akoby z jeho vnútra, z hĺbky pocitov smerom von do okolitého sveta. Práve tento pocit mozog asociatívne identifikuje ako pocit nadpozemského šťastia, radosti a slobody. Vedomie sa stáva jasným, zreteľným. Všetky pozemské problémy vyzerajú ako hlúposti v porovnaní s pocitom rodného domu, vše objímajúceho pokoja a Večnosti.

RigdenDjappo (z knihy AllatRa)

Rigden:  Ľudia sa všade učia len rozumu, pamäti, logickým poznatkom. Ale pri poznaní pravdy je nevyhnutné osvojiť si vyšší stupeň sebazdokonaľovania, uvedomelosti a pochopeniu tých hlbokých duševných pocitov, ktoré pochádzajú z Duše. Veď duchovná skúsenosť sa nachádza za hranicami rozumu… Hlboké pocity sú zvláštnym jazykom, odlišným od obyčajného ľudského. Keď v sebe človek prekonáva to nízke, každý deň na sebe pracuje, vyvíja sa, duchovne sa ako ľudská bytosť mení, stáva sa osvieteným. Keď človek duchovne rastie, čelí otázkam svojho rozumu. Skúsenosti s duchovnými praktikami mu dávajú pochopiť, že materiálny mozog je vo svojom chápaní obmedzený a viaže sa k telu, ale telo je pominuteľné a smrteľné. Ale duša, ktorá v ňom prebýva, je neviditeľná, ale večná. Rozumie, že zmyslovú skúsenosť nemožno hodnoverne odovzdať slovami rozumu. Veď duchovné praktiky sú iba nástroje, ktoré pomáhajú odhaliť, spoznať a rozvíjať hlboké pocity človeka, pomocou ktorých komunikuje s Vyššími silami v ich jazyku – v jazyku hlbokých pocitov. O božskom sa preto priamo hovoriť nedá, pretože akákoľvek myšlienka bude len obyčajnou alegóriou. Lebo božské – to je iný jazyk, jazyk nie rozumu, ale hlbokých pocitov, ktorému rozumie Duša každého. Je to spoločný jazyk ľudských Duší. A je to jazyk Pravdy. A teraz dovoľ, aby sme sa pozreli na mechanizmus zrodu pocitu. Prvotný  impulz akéhokoľvek  pocitu vychádza z hlbokej sily, ktorá pramení z Duše. Pretože Duša je veľmi mocnou časťou z nehmotného sveta, má vždy jeden smer pohybu, jedno želanie – dostať sa z tohto sveta a prejsť do svojho sveta, ktorý ľudia nazývajú duchovným svetom, svetom Boha. Tento prvotný impulz Duše je tiež základom zrodu silných pocitov. Pokiaľ je táto sila cielene použitá v duchovnom smere, bude to stačiť, aby sa človek bez ohľadu na jeho minulosť vymanil z cyklu reinkarnácie…

Anastasia: Iba ten, kto nie je pripútaný k viditeľnému, oblažuje svoju Dušu…Veď ono to tak naozaj je. Ľudia sa v mnohom nechávajú v myšlienkach zlákať práve viditeľným. Otvorenie neviditeľných hraníc, ktoré v nich sú a spoznávajú sa nimi cez hlboké pocity, im pomáha nielen vcítiť sa do sveta Duše, ale tiež zatúžiť po ňom viac, ako po čomkoľvek inom v materiálnom svete…

Rigden: Ako som už hovoril, existujú podstatné rozdiely medzi pocitmi vychádzajúcimi z Materiálnejpodstaty apocitmi vychádzajúcimi z Duchovnej podstaty (naozajstnými, hlbokými pocitmi, prejavmi najvyššej Lásky). Aby sme sa napríklad počas  vykonávania praktiky “Lotosový kvet”mohli ponoriť do stavu priblíženia sa k Duši, precítiť hlboké pocity, je v prvom rade nevyhnutná naša úprimnosť, otvorenosť Bohu, je jednoducho potrebné ísť do vnútra svojej Duše bez ohľadu na čokoľvek. V tejto meditácii sa pestuje hlboký pocit lásky k Bohu. Inými slovami je to sila, ktorá vychádza z Duše a užíva sa na priamy účel. Všimni si, že skutočná a správna duchovná praktika je práca s hlbokými pocitmi a nie s myšlienkami. Počas týchto okamihov v človeku prevláda jediné duchovné želanie, rovnako, ako je to u Duše.

Anastasia: Pre Osobnosť je veľmi dôležité najmä stretnúť sa s čistým prúdom sily, ktorá vychádza z Duše.

Rigden: To samozrejme dodáva súčasnej osobnosti viac duchovnej sily, začína viac cítiť svet Duše, svet Boha a chápať podstatný rozdiel medzi týmto a tamtým svetom. To sa mimochodom odráža aj na fyzickej úrovni, na úrovni tela, pretože počas tohto stavu dochádza k prílivu síl, mohutnému vzostupu endorfínov a iných hormónov  “šťastia”, významne sa zlepšuje fyzický a psychický stav človeka.

​Obzvlášť zrejmé je to počas hlbokých meditácií, kedy sú sňaté všetky masky – obrazy človeka, kedy prebieha informačná výmena medzi Osobnosťou a Dušou. Rád by som upozornil, že k tomu nedochádza pri všetkých meditáciách, ale najmä pri tých, ktoré sú spojené s prácou na hlbokej pocitovej úrovni a sú zamerané na prebudenie Duše (napríklad duchovná praktika “Lotosový kvet “). Človek je naplnený pocitmi zo sveta Duše, sveta Boha. V ideálnom prípade sa meditujúci natoľko pocitovo hlboko ponára do duchovnej praktiky, že keď pri tom odpája všetko svoje myšlienkovo-obrazové vnímanie a úplne sa vzdáva všetkých myšlienok, vedie to k tomu, že začína priamo vnímať prúdenie sily vychádzajúce z Duše. Osobnosť počas vykonávania takých hlbokých meditácií cíti tamten  svet, procesy, ktoré nemajú v materiálnom svete obdoby. Preto tamten svet (svet Boha, svet Duše) nemožno opísať slovami, je možné ho jedine precítiť. V takom hlbokom meditatívnom stave začína človek chápať a cítiť, čo je to naozajstná sloboda, stáva sa vnútorne nezávislým na mechanizmoch materiálnej podstaty a na agresívnych vplyvoch okolitého materiálneho sveta. Stáva sa duchovne silnejším, začína si uvedomovať, čo je tento materiálny svet zač, že to nie je jeho rodný domov, ale že je to pre jeho Dušu agresívne a nebezpečné prostredie.

Ale k tomu všetkému dochádza  samozrejme iba vtedy,  keď sa človek zodpovedne venuje získavaniu skúseností pomocou duchovných praktík, keď systematicky kontroluje svoju materiálnu  podstatu, kontroluje svoje myšlienky,  koná dobré skutky vo vonkajšom svete, teda keď sa starostlivo venuje vnútornej práci na sebe samom a keď starostlivo zhromažďuje dobré činy, myšlienky a city. Ale takí ľudia sú spravidla výnimkami. Vo väčšine prípadov, keď sa ľudia skúšajú venovať duchovným praktikám, stretávajú sa s určitým skreslením, ku ktorému dochádza na úrovni materiálneho mozgu, presnejšie vedomia.  To je práve to, o čom som hovoril už skôr. Okrem “svetelných filtrov – sub-osobností” (viac informácií v knihe AllatRa), cez ktoré prechádza informačný tok vychádzajúci z Duše, existujú ešte akési asociatívne  “svetelné filtre” mozgu. V podstate sú to naše asociácie, ktoré sú uchovávané v špajze pamäte, kde sú uložené naše životné skúsenosti, dojmy a tak ďalej. V prevažnej väčšine sa to týka trojrozmerného sveta. Je to dané tým, že stav vedomia človeka od doby narodenia jeho tela je nastavené na vnímanie tohto sveta, hoci sú v ňom naprogramované rôzne pracovné režimy. Pokiaľ človek zmení stav vedomia, môže prepínať na iné programy vnímania. Takže k asociatívnemu skresleniu dochádza počas toho, kedy mozog spracováva informácie, ktoré sa k nemu v priebehu meditácie dostali. Pokiaľ človek vôbec nie je pripravený na takéto vnímanie informácie v zmenenom stave vedomia (z dôvodu nesystematickej duchovnej práce danej

Osobnosti, len tak prípad od prípadu), tak keď mozog dešifruje získanú informáciu, vydáva ju na úrovni už v pamäti existujúcich asociácií a prevládajúcich priorít obvyklého sveta. Inými slovami, informácia získaná pri spracovaní bude skreslená asociáciami materiálneho sveta. K podobnému skresleniu, aj keď v menšej miere, dochádza aj u tých, ktorí sa systematicky snažia venovať meditáciám, ale málo sa venujú práci na sebe v tom zmysle, aby sa snažili kontrolovať myšlienky vychádzajúce z Materiálnej podstaty.

 

Zdroj: www.allatra.sk

MODLITBA ZA SPÁSU DUŠE

“Nie je vhodné znepokojovať Pána z akéhokoľvek iného

dôvodu, než pre spásu svojej duše. Neproste o telo,

o zdravie, nestrachujte sa o život – to všetko je len prach

a túžby nenásytné. Nie je dôstojnejšej prosby, ako prosba

o spasenie svojej duše.”
                                                                 Agapit Pečerský

***

“Agapit okrem svojich ďalších predností bol tiež vynikajúcim lekárom. Vďaka svojmu srdečnému a starostlivému prístupu k chorým získal nebývalú slávu a úctu medzi ľuďmi ďaleko za hranicami Kyjeva, a to aj napriek tomu, že takmer nikdy nevychádzal za brány kláštora. Stal sa jedným z najslávnejších lekárov 11. storočia. Ľudia mu hovorili Liečiteľ od Boha. Dokázal vyliečiť aj veľmi ťažké choroby, na ktoré si nikto z vtedajších lekárov netrúfal. Trebárs už len historicky známy fakt, kedy Agapit vyliečil smrteľne choré černigovské knieža Vladimíra VsevolodovičaMonomacha. Lekár, známy pod menom Armén, ktorý bol považovaný za najlepšieho aeskulapa medzi bohatými ľuďmi, nedokázal kniežaťu nijako pomôcť. Agapitovi pritom stačilo, aby odovzdal kniežaciemu poslovi zázračný “lektvar” pripravený za prednášania jeho modlitby a Vladimír Monomach sa uzdravil počas niekoľkých dní. Neskôr knieža prišiel do jaskýň Pečerského kláštora, aby Agapitovi poďakoval, priniesol mu veľa drahých darčekov a zlata. Lenže Agapit odmietol prijať tieto dary ako z rúk kniežaťa, tak z rúk bojara, ktorého knieža neskôr poslal vo svojom mene. Agapit totiž rovnako horlivo a nezištne liečil ako prostý ľud, tak aj boháčov, za čo bol nazývaný Agapitom Lekárom Nezištným. Prirodzene, že to vyvolávalo obyčajnú ľudskú závisť, hraničiacu so zlobou, najmä u Arména a iných lekárov. Ale keď už spomínam samotného Arména, ten si nakoniec uvedomil, kým v skutočnosti Agapit bol. A práve vďaka tomu sa Armén neskôr stal mníchom Pečerského kláštora.”

Agapit učil mníchov ako majú skutočne slúžiť Bohu. Hovoril, že pojmy zlato a mních sú nezlučiteľné. Človek nemôže slúžiť dvom pánom súčasne – buď bude slúžiť Bohu, alebo pozemskému bohatstvu, čiže diablovi. Tretia možnosť nie je. Za všetky svoje činy mních očakáva na onom svete pravú odmenu iba od Boha, nie od ľudí tu a teraz. Zlato špiní dušu a pokúša myseľ. Je to vec nízka, po ktorej mnohí prahnú, ale v skutočnosti je to len pominuteľný klam. Skutočnú hodnotu nachádza  mních v úprimnej modlitbe za svoju dušu. Nie o sýtosť brucha a zdravie tela by ste sa mali starať. Aj keď sa teraz najete do sýtosti, skôr či neskôr i tak budete opäť hladní. Aj keď budete mať pevné zdravie, skôr alebo neskôr vaše telo i tak zomrie. Ale duša je večná. A len ona si zaslúži skutočnú starostlivosť. Ako hovorieval Agapit, mních sa modlí z celého srdca za všetkých ľudí, lebo zmysel mníšstva je v službe Bohu a v tom, aby si vymodlil spásu pre svoju dušu.”

***

“Agapit okrem svojich ďalších predností bol tiež vynikajúcim lekárom. Vďaka svojmu srdečnému a starostlivému prístupu k chorým získal nebývalú slávu a úctu medzi ľuďmi ďaleko za hranicami Kyjeva, a to aj napriek tomu, že takmer nikdy nevychádzal za brány kláštora. Stal sa jedným z najslávnejších lekárov 11. storočia. Ľudia mu hovorili Liečiteľ od Boha. Dokázal vyliečiť aj veľmi ťažké choroby, na ktoré si nikto z vtedajších lekárov netrúfal. Trebárs už len historicky známy fakt, kedy Agapit vyliečil smrteľne choré černigovské knieža Vladimíra VsevolodovičaMonomacha. Lekár, známy pod menom Armén, ktorý bol považovaný za najlepšieho aeskulapa medzi bohatými ľuďmi, nedokázal kniežaťu nijako pomôcť. Agapitovi pritom stačilo, aby odovzdal kniežaciemu poslovi zázračný “lektvar” pripravený za prednášania jeho modlitby a Vladimír Monomach sa uzdravil počas niekoľkých dní. Neskôr knieža prišiel do jaskýň Pečerského kláštora, aby Agapitovi poďakoval, priniesol mu veľa drahých darčekov a zlata. Lenže Agapit odmietol prijať tieto dary ako z rúk kniežaťa, tak z rúk bojara, ktorého knieža neskôr poslal vo svojom mene. Agapit totiž rovnako horlivo a nezištne liečil ako prostý ľud, tak aj boháčov, za čo bol nazývaný Agapitom Lekárom Nezištným.                                                                                                   →

Otče môj všemohúci, v Teba jediného vkladám svoje nádeje

a modlím sa k Tebe, Pane, len za spásu duše svojej.

Buď vôľa Tvoja svätá, posilnením mojím na tejto ceste,

lebo život bez Teba je len okamih pustý a v službe Tebe život večný.

Amen

 Prirodzene, že to vyvolávalo obyčajnú ľudskú závisť, hraničiacu so zlobou, najmä u Arména a iných lekárov. Ale keď už spomínam samotného Arména, ten si nakoniec uvedomil, kým v skutočnosti Agapit bol. A práve vďaka tomu sa Armén neskôr stal mníchom Pečerského kláštora.”

Agapit učil mníchov ako majú skutočne slúžiť Bohu. Hovoril, že pojmy zlato a mních sú nezlučiteľné. Človek nemôže slúžiť dvom pánom súčasne – buď bude slúžiť Bohu, alebo pozemskému bohatstvu, čiže diablovi. Tretia možnosť nie je. Za všetky svoje činy mních očakáva na onom svete pravú odmenu iba od Boha, nie od ľudí tu a teraz. Zlato špiní dušu a pokúša myseľ. Je to vec nízka, po ktorej mnohí prahnú, ale v skutočnosti je to len pominuteľný klam. Skutočnú hodnotu nachádza  mních v úprimnej modlitbe za svoju dušu. Nie o sýtosť brucha a zdravie tela by ste sa mali starať. Aj keď sa teraz najete do sýtosti, skôr či neskôr i tak budete opäť hladní. Aj keď budete mať pevné zdravie, skôr alebo neskôr vaše telo i tak zomrie. Ale duša je večná. A len ona si zaslúži skutočnú starostlivosť. Ako hovorieval Agapit, mních sa modlí z celého srdca za všetkých ľudí, lebo zmysel mníšstva je v službe Bohu a v tom, aby si vymodlil spásu pre svoju dušu.”

***

Agapit založil duchovný príbytok, kde sa po celú dobu jeho existencie ľudia uzdravovali zo smrteľných chorôb a vďaka Bohu sa uzdravujú stále. To ale nie je podstatné. Podstatné je to, že mnohí tu nadobudli duševné zdravie, čo je oveľa dôležitejšie, než zdravie fyzické. Stručne povedané, vďaka Agapitovi a jeho ostatkom, v ktorých sa zachovala uzdravujúci sila Ducha svätého, získal Kyjevsko – Pečerský kláštor večnú slávu.

Zoberme si napríklad súčasnosť. Mnohí ľudia z rôznych krajín sveta, rôzneho vyznania alebo dokonca aj tí, ktorí sa považujú za ateistov, sa počas návštevy Pečerskej jaskyne, kde sú uložené ostatky svätých, najdlhšie zdržia práve pri Agapitových pozostatkoch. Prečo? Pretože človek intuitívne cíti skutočnú sviatosť, veď duša sa nedá oklamať. Lenže keby títo ľudia vedeli, že môžu nielen žiadať o uzdravenie tela, ale prosiť aj o spásu svojej duše, a to najmä v dňoch, kedy Duch Svätý prebýva v Agapitových relikviách, ich dušiam by to prospelo neporovnateľne viac. K tejto udalosti dochádza každoročne po celý týždeň počnúc 25. februárom. Pretože nie je v týchto dňoch na Zemi posvätnejšieho miesta, kde by človek, bez ohľadu na svoje vyznanie, mohol byť so svojou prosbou tak blízko Bohu. Túto šancu má každý človek a môže ju využiť len sedem dní v roku. Veď nie je isté, že sa dočká roku nasledujúceho. Pominuteľné sú dni ľudské na rázcestí časov. Žalostné sú činy ľudské pred tvárou Hospodina. Už dnes je každý okamih na miske váh. A nie je pre dušu dôležitejšej úlohy, ako je túžba po spasení. Nie vo viere vonkajšej, ale vo viere vnútornej je skrytý kľúč k Bráne. Iba slepý, zaslepený prachom, to neuvidí.

Človek môže darovať Bohu iba svoju vieru a úprimné modlitby. Nič viac Pánovi dať nemôže. Pretože všetko, čo okolo človeka je, je dielom Božím. A nie je vhodné dávať Pánovi ako dar to, čo je jeho vlastníctvom. Veď Boh nepotrebuje od človeka nič viac, než jeho Lásku a Vieru! Čo môže malé dieťa dať svojmu rodičmi, aby potešilo jeho srdce? Iba Poslušnosť a Lásku. “Kým žiješ, človeče, máš príležitosť vyprosiť  si v modlitbách večnosť pre svoju dušu v Božej láske. A pokým máš túto MOŽNOSŤ, príď k Agapitovi počas  svätej nedele a modli sa pred Duchom svätým iba za svoju dušu. Pretože tvoje telo je pominuteľné, telo tvoje je len prach. A všetky starosti pozemské sú tiež len prach. Avšak pamätaj, človeče, že to, čo sľubuješ pred tvárou Božou, musíš tiež splniť! Pretože On, ako každý otec, neznáša lož, odpúšťa, avšak nedôveruje už viac …

(Úryvky z knihy AnastasieNovychSensei zo Šambaly, Kniha 2)

Close Menu

Prosím vyplňte nasledujúci formulár a my Vás budeme
kontaktovať.

Objednávka

*Poštovné účtujeme podľa platného cenníka Slovenskej pošty.

Prosím vyplňte nasledujúci formulár a my Vás budeme
kontaktovať.

Objednávka

*Poštovné účtujeme podľa platného cenníka Slovenskej pošty.